Ježiš svoje účinkovanie začal krstom a pôstom. Našiel si čas a prejavil hlbokú pokoru. Vieme to aj my? Nájdeme si čas na pokrstenie svojich detí a pôst od svetských vecí, ktoré nás oddeľujú od Boha? Dokedy necháme Boha čakať?

Mudrci prešli dlhú a určite aj nebezpečnú púť, aby obdarovali, pre nich neznámeho, kráľa. Museli však zažiť šok, keď videli podmienky, kde býval. To ich však neodradilo. Akú námahu sme ochotní obetovať my, aby sme obdarovali Boha, nie seba? Aké dary nesieme?

Na počiatku bolo Slovo… Pri každom dôležitom rozhodnutí v ľudskom živote je myšlienka a neskôr slovo – ono môže budovať, či rúcať. Aj moje aj tvoje slovo má takúto moc – je len na nás, ako ho používame. Boh ním vytvoril všetko…

Čakám Teba Kráľ. Znie jedna pieseň. Akého Kráľa čakáme my? Politického vodcu? Divotvorcu, ktorý všetkých presvedčí, že On je Boh? Alebo niekoho, kto má moc vykúpiť hriešnika? Možno aj teba, jeho, či mňa. Nečakajme už iného.

Sloboda sa stala akoby zaklínadlom a takmer absolútnou hodnotou. Počas nášho života sa snažíme oslobodiť – od školy, rodičov, vplyvu nadriadeného, štátu, dlhov,… čo tak oslobodiť sa od hriechov a nerestí? S týmto sa však musíme obrátiť na Ježiša, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov. Nenechajme ho čakať.

Máte radi detektívky? Kde všetko dokonale do seba zapadá, najmä ak dej vrcholí? “Slepí vidia, chromí chodia,…” Mesiášske znamenia, na ktoré čakali celé storočia, sa naplnili. A to je len začiatok spoznávania Biblie.

Na ceste sú dôležité dve veci – cieľ a vytrvalosť. Ak aj ideme správnym smerom, to na úspech ešte nestačí. Nesmieme zastať uprostred v dojme, že sme už všetko zvládli, ale ani sa nenechať znechutiť prekážkami. Mnohé z nich nás totiž formujú, aby sme do cieľa prišli premenení. V skutočnosti vyrovnávanie chodníkov je skôr o … [Čítať ďalej…]