Apoštoli žili v Ježišovej bezprostrednej blízkosti, no napriek tomu nie všetkému rozumeli, chceli od Neho vysvetlenie. Robme aj my podobne, hľadajme to, čo nám Boh hovorí cez Bibliu.

Radi porovnávame a hodnotíme – aký zisk kto dosiahol, akú úrodu zožal… Ježiš seje slovo – Božie slovo. Do akej pôdy ho prijímame? Akú úrodu prinášame? A vôbec, počúvame Jeho slová alebo sa viac “sýtime” slovami a obrazom tohto sveta, z ktorých len ťažko možno načerpať.

Sme priam posadnutí hľadaním odpočinku a vyžitia pre svoje telo, ale Ježiš nám ponúka viac – nájdete odpočinok pre svoju dušu. Hľadáme takýto pokoj, ktorý presahuje všetku chápavosť alebo naše telo ubíja nášho ducha?

V živote sa môžeme venovať rôznym oblastiam – práci, vzdelaniu, koníčkom,… s rôznym nasadením. Oblasť vzťahu k Bohu si nás však vyžaduje celých. Toto je kľúč ku skutočnému vzťahu k Bohu. Chce to však radikálne rozhodnutie potvrdené reálnymi skutkami.

Boh sa k nám priznáva, zastáva si nás – verejne, nielen v skrytosti. Sme v Jeho očiach veľmi vzácni. A čo my, vyznávame Ho verejne, alebo iba tak potichu, že si nás nikto ani nevšimne?

Prečo si si vybral toto povolanie? Baví ma to, rád programujem, zaujíma ma technika, atď… Ale je jedno povolanie, kde odpoveď znie: “Ja som si ho nevybral, mňa si vybral Boh.” Má to však jeden háčik – treba Jeho hlas zachytiť a poslúchnuť!

Prečo sa Ježiš stretával s hriešnikmi? Prečo kňaz robí to a nerobí toto? Prečo…? Prišiel volať hriešnikov. Koho oslovujeme my? Nevyberáme si iba tých “spravodlivých”?