Aká veľká je naša viera? Tak, ako je veľká naša láska. Nie však iba k tým, ktorí nám “mastia bruchá”. Apoštoli si pre seba pýtali to najdôležitejšie – väčšiu vieru, aby mali aj väčšiu lásku. Čo si my pýtame od Boha?

Dnes, ako nikdy predtým, žijeme v predstave, že čokoľvek môžeme vrátiť späť – krok na počítači, tovar v predajni, dokonca manželského partnera,… boháč z podobenstva sa o to tiež pokúšal. (Lk 16, 19-31) Život a jeho (ne)naplnenie však už nevrátime.

A kde je Boh, keď máme toľko chudobných a biednych? A Boh sa možno pýta: “Kde je Adam?” Veď človeku zveril vládu na Zemi. Bude žiadať odpočet, a nie hocaký – On totiž vidí do našich sŕdc. Pamätáme na to?

Panna Mária má veľa superlatívov. Pri jej bolestiach môžeme vyzdvihnúť dnes práve vytrvalosť a vernosť. Z milostiplnej sa stáva aj bolestiplná. Obe vlastnosti jej však zostávajú súčasne – to je kľúč k svätosti. Dokážeme aj my zostať milostiví, či láskaví aj vtedy, keď strádame, či trpíme?

Určite z článkov o zdravej výžive poznáte heslo: “Ste tým, čo jete.” V duchovnej oblasti platí úplne to isté. Čím kŕmime svojho ducha, tým sa stávame a to aj dávame iným. Akú duchovnú stravu prijímame?

Ak staviame dom, zrazu sa z nás stanú odborníci na stavby, podobne sme futbalisti, ak sledujeme šport. Ale aj náš život je stavba. Základ možno už máme – je na nás, či zmobilizujeme sily a stavbu aj “dokončíme”. Máme vôbec záujem aktívne budovať svoj život?

Viac, skôr, lepšie, honosnejsie, … Neustále preteky a prekáračky nášho ega voči iným, dokonca aj voči Bohu. Nielenže sa chceme posadiť na popredné miesto pre hosťa, ale dokonca chceme zabrať miesto Boha. Čo nás zastaví v týchto pretekoch? Kedy začneme hľadať skutočnú múdrosť?

Cesta do Neba nie je o pasivite – “jedli sme s Tebou a počúvali Ťa”. Ak nechceme skončiť pred zatvorenými dverami a počuť podobnú odpoveď, že nás Ježiš nepozná, treba nám byť aktívni – iných sýtiť a hovoriť o Bohu. Láska sa totiž prejavuje v skutkoch. Sme na to pripravení? Nie zajtra, ale už dnes.