Eucharistia je jedinečným prepojením duchovného a telesného sveta. Telesný hlad vieme rozlíšiť a aj sa nasýtiť. Vnímame však tiež duchovný hlad a vieme ako ho zahnať?

Chlieb, voda, slovo, … ktoré sú však tie “pravé”? Tie, čo dávajú život – to je jednoduchý kľúč, ktorý nám Ježiš dáva od dverí Nebeského kráľovstva. Používame ho?

Ježiš nás sýti nielen Božím slovom, ale aj chlebom. Nechcel však, aby ho nasledovali kvôli chlebu, ale kvôli Nebu. Čo nás vedie k Bohu? Hľadáme Teba, či chleba?

Kto je pravý pastier? Ktoré je to správne spoločenstvo? Ježiš nielen pritiahol k sebe “ovečky”, ale svojich nasledovníkov vyučoval, aby dosiahli nebeské kráľovstvo. Čomu nás “vyučujú” naše novodobé “idoly”?

Čo je hlavnou úlohou kňazov? Charita, budovanie, … či sociálna práca? Ježiš apoštolom dnes dáva zvláštnu moc – vyháňať zlých duchov. Možno aj preto oni na nich tak útočia.

Opäť je to viera, ktorá nám bráni k prístupu k Bohu, alebo nás k nemu doslova katapultuje. Nemáme sa teda pýtať prečo sa Boh neprejavuje, ale ako mu my v tom bránime.

Dvanásť ročná choroba odstránená a dvanásť ročná dievčina vzkriesená. Obe udalosti predchádzala silná viera – v prvom prípade chorého, v druhom blízkeho. Ako ju však získať? Nenechať sa odradiť ani davom, ani stavom.

„Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ Aj my sme na pomyselnom mori, na ktorom sme však búrku vyvolali sami. Čo sa ešte musí stať, aby sme toto zvolali na Ježiša?

Človek hodí semeno do zeme a spí; a ono rastie a on ani o tom nevie – máme azda byť ľahostajní, či nečinní? Veď to by sme boli “leniví sluhovia”. Máme zasievať Božie slovo, ale nezabudnúť dať priestor Bohu, inak to už nebude budovanie Božieho kráľovstva, ale ľudského.