Deň 7: Ďalší neobyčajný deň — 20.01.2025
Spoločne sme sa vybrali na rannú omšu v škole sv. Antona z Padovy. Rozľahlý komplex budov školy, ktorého areál zdobili upravené hriadky kvetov, pôsobil oproti chudobným vidieckym školám priam veľkolepo. Vzorne zoradená tisícka detí už čakala na začiatok slávnostnej omše. Od začiatku bolo vidno, že svätá omša je tu na dennom poriadku. Deti – od najmenších škôlkarov (v počte bezmála 200 drobcov) až po najstarších – sa ochotne zapájali a presvedčivo odpovedali v angličtine. Pri ich hlasnom a radostnom speve sa nikto nemohol ostať chladným.
Po ukončení slávnosti, prezentovaní misie a odovzdaní darov sa 800 školákov rozbehlo do svojich tried. Po tom, ako sme nazreli do čistých a prakticky zariadených priestorov, si nás uctili pre nich výnimočným ovocím – ponúkli nám veľké, sladké jablká. ?
Z Kahamy sme sa dnes opäť vybrali do Bulige. Cestou sme sa zastavili vo formačnom centre Busoka, kde sa 12 chlapcov pripravuje na kňazskú formáciu. Boli veľmi hrdí, že sú súčasťou tohto projektu, a bez okolkov nás pozvali do svojich uprataných izieb. V jednej z izieb vznikol spontánny žúr, kde nám predviedli svoje hudobné a tanečné kreácie, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Michael Jackson.
Časť našej skupiny sa zatiaľ venovala meraniu hĺbky ich studne, ktorá bola vyvŕtaná z daru otca Gallika z Hriňovej a pomenovaná po jeho mame Márii.
Po chvíli sme sa opäť viezli autom po prašnej ceste do Bulige. Po veselom hudobnom privítaní v altánku, ktoré nám pripravil učiteľ Chris so stovkou detí z jeho prvého ročníka, nás pozval do ich novovybudovanej triedy. Mali sme možnosť nazrieť, ako vyučuje matematiku. Na poriadok v triede dohliadala aj mladá asistentka. Vyučovanie prebiehalo v angličtine a bolo sprevádzané množstvom piesní, humornou konverzáciou s deťmi, prácou s chybou, telesnými aktivitami a Chrisovým neodolateľným úsmevom. Škoda, že takých učiteľov je tak ťažké nájsť… A tak aj škola v Bulige musí riešiť problém s nedostatkom kvalitných a kvalifikovaných učiteľov.
Ďalšia časť našej skupiny sa v tom čase venovala týmto výzvam na pracovnej porade so spoluzakladateľom školy, otcom Salvatore z Kahamy.
Na záver, pri odovzdávaní darov škole a rozdávaní peračníkov, som si všimla množstvo detí postávajúcich vo dverách a zvedavo nazerajúcich do okien. Na otázku, „Prečo nie sú v škole?“, znela jednoduchá odpoveď: „Nie sú v systéme. To sú tie deti, ktoré stále ešte čakajú na pomoc a podporu.“
Po návrate z dnešnej misie nás čakala rozlúčková večera s otcom Salvatore, ktorý nás v Kahame hostil a sprevádzal. Večer sa niesol v „talianskom duchu“ – Salvatore nás prekvapil svojím hudobným a tanečným nadaním. Bola to milá bodka za časom plným nových vnemov a výziev.
Deň 6: Nedeľa očami prvonávštevníka — 19.01.2025
Dnes nás čakal ďalší deň plný nových vnemov a farieb. Patrím medzi tých členov partie, ktorí to môžu zažiť prvýkrát, a tak, len čo rozlepím oči, som plná očakávaní. Po raňajkách a balení nasadáme do áut a vyrážame do Bulige. Cestou vnímam mihajúce sa obrazy krajiny, ktorá je počas obdobia dažďov obdivuhodne zelená. V kúdoloch červeného prachu, ktorý sa dvíha spod kolies našich džípov, pozorujem prikrčené postavy brodiace sa ryžovými políčkami, kde-tu pomáhané pár rohatými volmi. Na nerovnej ceste plnej výmoľov sa mi obrazy občas úplne rozostria… Pasúce sa kozy striedajú chatrče, ženy nesúce vodu (samozrejme na hlavách), divoká bush či garážové obchodíky s tovarom „všetkého druhu“.
Pomaly prichádzame do cieľa, kde nás čaká ďalší neobyčajný uvítací sprievod. Myslela som si, že nás už nič neprekvapí, ale len do chvíle, keď k nám doľahol zvuk spevu, radostného výskania, bubnov a trúb. Na tomto mieste nás čakala dychovka. Boli skvelí! Rytmicky sme vykročili v jasajúcom dave na miesto, kde sa chystala posviacka školy a slávnostná svätá omša s biskupom Christopherom Koronkom, talianskym misionárom Salvatorem a slovenskými kňazmi – Benjamínom Kosnáčom, Pavlom Gajdošom, Mariánom Gavendom, Branislavom Čanigom a Jozefom Kováčikom.
Už v aute som sa v skratke dozvedela históriu tohto projektu. Ešte pred piatimi rokmi priviedol našich ľudí na toto miesto otec Salvator. Omša bola vtedy slúžená pod plachtou natiahnutou medzi drevené koly. Dnes tu stoja okolo veľkého kruhového altánku, kde prebiehala plánovaná posviacka, budovy novej školy (niektoré ešte treba dokončiť) a priestranná budova budúcej školskej jedálne, v ktorej sa už pripravovala svätá omša. Obďaleč stojí rozostavaná fara a hádam sa v blízkej dobe naplní túžba po novom kostole.
Moje myšlienky prerušil zvuk úvodnej piesne. Miestnosť bola plná ľudí v typických pestrých odevoch. Tí, čo sa nezmestili, sedeli na schodovitých podstienkach okolo budovy. Počas bohoslužby plnej typicky afrického spevu, povzbudivých slov a vďačnosti, sa popri malom domčeku za kostolom šírila vôňa pripravovaného jedla – ryže, zeleniny, plantainov (banánov, ktoré chutia ako zemiaky), nejakého mäsa a čerstvo nakrájaného manga, ananásu, melónu a akurát zrelého avokáda. Niekoľko žien sa staralo o to, aby po svätej omši mohli nasýtiť všetkých zídených.
„Hm, takto asi vyzerá ozajstné agapé,“ pomyslela som si, keď sa provizórny kostol premenil na komunitnú jedáleň plnú vravy.
Deň 5 — 18.01.2025
Viete koľko stojí postaviť kostol v Afrike? Viete ako prebieha jeho vysvätenie?
Sme práve vo farnosti Jomu: malinká dedinka viac ako 2 hodiny cesty autom od Kahamy. Ideme sem po rozbitých prašných cestách, na ktorých nám spoločnosť robia len povozy ťahané volami. Základom úspechu na cestách je sedieť čo najbližšie pri vodičovi a vyhnúť sa sedadlám tesne nad zadnými kolesami. Ak tak neurobíte a pásy v aute nie sú, ľahko skončíte s udrenou hlavou alebo narazenými rebrami. Au.
Na to, že sme dorazili správne na miesto, kde sa dnes bude daná slávnosť konať, sme nepotrebovali ani mapu ani GPS. Čakala nás nastúpená celá dedina od starcov až po bábätká v šatkách na chrbtoch mamičiek. Na čele sprievodu bol početný zbor. Za ich spev by sa nehanbila ani Slovenská filharmónia. A to sme ešte nespomenuli tanec a energiu, ktorá tento výkon doprevádzala.
Tanečným krokom nás priviedli pred nový kostol. Na naše pomery je síce ešte ďaleko od dokončenia, ale nadšenie a chuť Jomunčanov sláviť omše vo vlastných priestoroch aj keď bez omietky a dlažby, prevýšilo všetky nedostatky.
Mons. Marián Gavenda, ktorý je okrem iného aj kňazom v bratislavskej mestskej časti Devín, prestrihol pásku pri dverách a veľkolepá svätá omša sa mohla začať. Vysvätenie tohto kostola je len čerešničkou na torte po dvoch rokoch snaženia a početných zbierok tejto farnosti. Priali by sme všetkým Devínčanom, ktorí na túto stavbu prispeli už viac ako 20 tisíc €, aby mohli vidieť spontánnu radosť pri vstupe do kostola a počuť tú búrlivú Allelujah!
Pozreli sme si aj studňu, ktorá bola tiež súčasťou pomoci tejto farnosti. Vodu z nej pijú naozaj všetci. Miestni nám dovolili nahliadnuť do svojich skromných príbytkov. Maličký domček so slamenou strechou a jednou miestnosťou, kde všetci členovia domácnosti spia na zemi. Okrem spania, svoj čas trávia prevažne vonku. Napriek chudobným podmienkam, a to aj na tanzánske pomery, sa všetci usmievajú.
Počas celej našej misie nosíme so sebou veľkú mapu sveta, na ktorej je modrou čiarou spojené Slovensko s Tanzániou. Vďaka takýmto darom, nezostávame len pri čiare na mape, ale spájame srdcia ľudí z farností, aj keď 10 000 km od seba.
Deň 4: Report z druhej časti misijnej cesty v Tanzánii – diecéza Kahama — 17.01.2025
Po nočnom presune do druhej časti našej misijnej cesty sme zavítali do diecézy Kahama, kde sa o nás veľmi pekne starajú taliansky misionár otec Salvatore spolu s miestnym biskupom. Ich pohostinnosť a podpora sú pre nás nesmierne povzbudzujúce a spríjemňujú náš pobyt.
Vzhľadom na aktuálnu situáciu s vírusom, ktorý sa šíri v jednej oblasti Tanzánie, sme boli nútení vypustiť plánovanú návštevu nemocnice, pre ktorú sme však doviezli množstvo zdravotníckeho materiálu. Riaditeľ nemocnice, náš skvelý priateľ, nás však navštívi osobne, aby si prevzal tento materiál a oboznámil sa s ním.
Naša cesta nás zaviedla do mesta Kabuhima, kde sme navštívili dve školy.
1. Internátna škola Emmaus Secondary school
Prvou bola internátna škola, ktorú vedú sestričky. Táto škola poskytuje deťom nielen vzdelanie, ale aj bezpečné a podnetné prostredie, v ktorom môžu plnohodnotne vyrastať. Internátne školy, obzvlášť tie cirkevné, sú v Tanzánii často jedným z najlepších spôsobov formácie a ochrany mladých ľudí. Hoci sú tieto školy nákladné, sú veľkou príležitosťou pre deti a ich budúcnosť.
Na tejto škole sme zažili srdečné privítanie. Spoločne s deťmi sme sa zahrali, zatancovali a strávili krásne chvíle. Atmosféra bola veľmi radostná a obohacujúca.
2. Cirkevná škola Pátra Pia
Druhou školou, ktorú sme navštívili, bola škola Padre Pia, vzdialená len 10 minút od prvej školy. Túto školu založil otec Salvatore pred mnohými rokmi počas svojho pôsobenia vo farnosti Ikuzi. Je to nádherná škola, kde nás privítali všetky deti s pripraveným programom plným tancov, divadla a ďalších vystúpení.
Pod vedením sestričky Justy sme zažili fantastické pohostenie a pohľad na fungujúcu školu, ktorá ponúka kvalitné vzdelanie a výnimočné zázemie. Do tejto školy sme priniesli materiálnu pomoc, vrátane výpočtovej techniky, a rozšírili sme tam aj projekt adopcie detí. Vďaka tomuto projektu budú môcť slovenskí podporovatelia prispieť na vzdelanie detí v tejto škole, ktorá je cirkevná a hradená.
Deti boli úžasné – ich radosť a vďačnosť boli neprehliadnuteľné. Rozdali sme im peračníky, ktoré sme doviezli, čo urobilo veľkú radosť nielen im, ale aj nám.
Návrat a zážitky
Po plnom dni strávenom v Kabuhime sme sa vrátili naspäť na ubytovanie. Cesta trvala dve hodiny a boli sme unavení, no naplnení a obohatení nezabudnuteľnými zážitkami a dojímavými stretnutiami. Táto etapa našej cesty nás opäť presvedčila o dôležitosti a zmysluplnosti našej misie.
Každý moment strávený s týmito ľuďmi a deťmi nám pripomenul, ako veľa dokáže zmeniť podpora, láska a starostlivosť, ktorú im môžeme prostredníctvom týchto projektov sprostredkovať.
Deň 3 — 16.01.2025
Včerajší deň bol skutočne výnimočný, plný intenzívnych emócií, stretnutí a dojímavých momentov. Ráno sme strávili na základnej škole v Sukamahele, kde sme zaregistrovali nové deti do programu Adopcia na diaľku. Pohľad na deti, radostne pobehujúce v nových uniformách, bol ako živý obraz nádeje a príležitostí pre budúcnosť. Celá škola dostala nové uniformy vďaka štedrosti a veľkorysosti dobrých ľudí a darcov zo Slovenska, ktorým patrí naše úprimné poďakovanie.
Ďalším významným bodom dňa bolo odovzdanie takmer 800 peračníkov, čo bolo možné vďaka obetavosti žiakov zo základnej školy sv. Martina v Hviezdoslavove a podpore farníkov z Kostolnej pri Dunaji. Súčasne africké deti dostali úprimné odkazy od detí zo Slovenska, ktoré im odovzdali spolu s ich vlastnými fotografiami. Pre mnohé z týchto detí to bol prvýkrát v živote, čo videli svoju vlastnú tvár na fotografii – moment plný úžasu, dojatia a radosti, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v srdciach všetkých prítomných.
Naše kroky následne smerovali do diecézneho centra v Singide, kde sme navštívili obdivuhodný projekt argentínskeho misionára, ktorý sa s veľkým odhodlaním venuje starostlivosti o chlapcov z ulice. Tento vzácny človek prináša do ich životov stabilitu a nádej tam, kde predtým bola iba neistota.
Cestou sme sa zastavili v nemocnici, kde sme odovzdali časť zdravotníckej pomoci a stretli sme sa s miestnym biskupom. Jeho slová povzbudenia a pohostinnosť boli pre nás inšpiráciou. Napokon sme pokračovali na cestu do mesta Kahama, kam sme dorazili krátko po polnoci. Aj napriek pokročilej hodine nás srdečne privítali otec Salvatore a miestny biskup, ktorých úprimnosť a vrúcnosť nás nesmierne potešili.
Bol to deň plný dynamiky, nečakaných zvratov, ale aj silných momentov solidarity a ľudskej blízkosti – nezmazateľná stopa na ceste našej misie.
Deň 2: Radosť, uniformy a rozostavaný kostol plný viery! — 15.01.2025
Naša sedemčlenná misijná partia dnes opäť ukázala, že sa nebojíme žiadnej výzvy – či už ide o rozhovory s rodičmi, rozdávanie uniforiem alebo omšu v kostole, ktorý zatiaľ vyzerá ako stavba z lega bez návodu.
Ráno sme vyrazili do našej milovanej školy v Sukamahele, kde nás privítali naše deti – známe tváre aj nové posily do predškolského ročníka. Po pár minútach sme mali pocit, že sme na školskom zraze, kde deti nadšene behajú, a my sa snažíme zachytiť všetko od úsmevov po stratené topánky. Rozdali sme nové uniformy a verte, tie deti sa tešili, akoby sme im darovali vlastný ostrov. Už zajtra ich uvidíme v plnej kráse – uniformy plus nadšenie rovnajú sa zázrak na pohľad.
Potom sme mali rozhovory s rodičmi. Áno, tie momenty, keď sa usmievate a zároveň vám sťahuje hrdlo, lebo počujete, čo všetko musia tieto rodiny zvládať. Ale práve preto sme tu – aby sme mali dôvod ďalej šíriť túto pomoc, ktorú im slovenskí darcovia ponúkajú.
Popoludní sme sa presunuli do dediny Mbwasa. Čakali nás tam tri veci: rozostavaný kostol, omša a jedno veľké prekvapenie. Kostol má už strechu (áno, vieme, čo je priorita!) a my sme sa cítili ako na VIP udalosti pod holým nebom, len s troškou betónu navyše. Omša bola úžasná – miestni ľudia spievali, naši kňazi slúžili a my sme fotili.
A teraz to prekvapenie – nová studňa! Miestni sú nadšení, lebo čerstvá voda je základ, a my sme radi, že to, čo začalo na papieri ako nápad, teraz slúži celej komunite. Studňu sme slávnostne posvätili a všetci sme sa zamysleli, aké úžasné je byť súčasťou niečoho tak dôležitého.
Na záver sme dostali od miestnych krásne dary – banány, košíky, úsmevy a… no, trochu hanblivého tanca. Máme za sebou dva dni, ale zdá sa, že sme tu už mesiac. Plní dojmov a (mierne spálenej) pokožky sa tešíme na ďalší deň.
Zostaňte s nami, modlite sa za nás a sľubujeme, že prinesieme ďalšie správy – lebo tento príbeh píšeme spolu s vami.
Vaša tanzánska pracovná skupina
MisiaTanzania #KostolZLegovýchKociek #StudnaAJednaRadost #UniformyAHrdosť #PodporaDeti #AdopciaNaDialku
Deň 1 — 14.01.2025
Po 24-hodinovej ceste cez Istanbul sme dorazili do srdca Tanzánie, do dedinky Sukahamela. Vzhľadom na charakter pomoci, ktorú sme niesli, sme čakali komplikácie, ktoré aj prišli… ale s menšími stratami sme to ustáli…
Cesta bola dlhá a náročná, ale očakávania a radosť z toho, čo nás čaká, prekonali všetku únavu a nepohodlie. Z posledného letiska v Dodome sme sa tešili na jeden a pol hodinovú cestu autom, ako nám napovedal Google. Avšak, naložení kuframi a batohmi, sme nakoniec cestovali 3,5 hodiny.
Na fare otca Petra Majerníka sme sa osviežili a pripravili materiály pre základnú školu v Mbwase, odkladajúc spánok na neskôr. Exkluzívny odvoz nám zabezpečili traja miestni mladí taxikári na motorkách. Pri príchode do školy nás privítali zvedavé tváre detí, ktoré na nás už čakali.
Pri rozdávaní peračníkov sme nahliadli do jednotlivých tried a zoznámili sa s prostredím školy a jej potrebami. Deti nás vítali pripraveným pozdravom, boli dobre organizované a s nadšením objavovali obsah peračníkov a odkazy od svojich slovenských kamarátov.
Počas prestávky sme si užili ich spontánny prejav, naučili ich pesničku a spoločne si zaspievali, pričom sme precvičili našu začiatočnícku svahilčinu. Učitelia a riaditeľka boli veľmi milí a vďační aj za multifunkčnú kopírku; ako prejav vďaky nám darovali dvoch živých kohútov.
Sme plní očakávaní, čo prinesú nasledujúce dni, a tešíme sa na pokračovanie tejto zmysluplnej spolupráce.
#Misie #Tanzánia #Vzdelávanie #Solidarita #MedzikultúrnaSkúsenosť #PomocDeťom #SlovenskoTanzánia #AdopciaNaDiaľku
Total views : 1240175