Človeka odjakživa lákajú dve veci. Od neho však závisí, ako s nimi naloží. Je to tajomstvo a moc. Božie kráľovstvo je tajomstvom a je sprevádzané mocou. Tajomstvo, ktoré treba neustále hľadať, pýtať sa naň a moc, ktorá má slúžiť a chrániť – slúžiť iným, tak ako ten veľký strom z horčičného semienka. (porov. Mk 4, … [Čítať ďalej…]

Dnes sa stretávajú dva kontrasty. Ježiš nazýva svojimi bratmi a sestrami všetkých… všetkých, čo plnia Božiu vôľu, tak ako sa to denne modlíme – buď vôľa Tvoja. To je dôležitá podmienka jednoty. Ak neplníme Božiu vôľu, tak nás nezachráni žiadna vonkajšia jednota, ani uniformita – nastane rozdelenie.

Eucharistia je jedno z najkrajších tajomstiev – Boh cez ňu vytvára s nami intímny vzťah a súčasne v Cirkvi vzniká spoločenstvo ľudí, ktorého centrom je Boh. Ak je On s nami, kto nás môže ohroziť, či odlúčiť od Jeho lásky?

Ježiš nám predstavuje vyšší stupeň vyučovania – nielen s porozumením, ale predovšetkým so zachovávaním poznaného. To je viac ako všetka náuka. Má nám v tom pomôcť Duch Svätý. Hľadáme ho a počúvame? Nemáme však byť iba poslucháčmi, ale predovšetkým učeníkmi (učňami), ktorí nasledujú a napodobňujú svojho Majstra.

Dary Ducha Svätého sú nám známe: dar múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a bázne voči Bohu. Sú potrebné, aby naša viera nevychladla. Prosme o tento Oheň, aby sme konali Božiu vôľu Božími prostriedkami.

Boh je láska, ale aj dokonalá jednota v Trojici. Ježiš sa úpenlivo modlil práve za našu jednotu. Jednota však nie je uniformita. Práve v rôznosti môžeme najviac lásky prejaviť schopnosťou nachádzať to, čo nás spája.

Ježiš pred svojím nanebovstúpením posiela do sveta už nie obyčajných rybárov, ale svedkov, ktorí zažili spoločenstvo s Ježišom. Ak chceme učiť a svedčiť, tak potrebujeme bezpodmienečne mať takéto spoločenstvo – cez Ducha Svätého, Eucharistiu a každého človeka.