V minulosti som nevedel pochopiť, ako sa dokázali navzájom udávať susedia, keď zabíjali prasa. Žijeme v mesiacoch, kedy sme všetci pod veľkým tlakom z obavy o rodinu, zdravie, budúcnosť… A práve v takomto prostredí sa ukazuje, ako vieme ostať ľuďmi, rešpektovať druhého iný názor, presvedčenie, slobodnú vôľu. Spoznávame, kto sú našimi priateľmi, kto dvihne telefón, kto nás prijíma s jedinečnosťami, rozdielmi, (i chybami) a kto nie.
Teším sa, že väčšina ľudí, ktorí lemujú môj vesmír, rešpektuje moju osobitosť. Dobrovoľne som ostal vyše týždňa (od stredy) v stíšení, modlitbe, úvahe nad podstatou života. Nazvime to duchovné cvičenia. Mal som ich pôvodne v pláne o týždeň neskôr, ale zo známych dôvodov sa neuskutočnia. Ďakujem za skvelých ľudí… moju mamu, sestru, švagra. Menovite spomeniem Igora Šilla, ktorý aj napriek môjmu rozhodnutiu nezúčastniť sa víkendového testovania, pri ktorom ako miestny starosta excelentne so svojím tímom všetko zabezpečoval, bol mi nesmierne nápomocný napríklad aj pri zabezpečení prenosu svätej omše. Bez agitácie, prehovárania, bez jediného krivého pohľadu. A boli zlatí aj mnohí ďalší… niektorí sa ponúkli, že mi urobia nákup, podajú obed, v čomkoľvek pomôžu… takpovediac mi tento test vyšiel silne pozitívne. Ďakujem za vás, milí moji priatelia!
Ale našli sa aj takí, ktorí moje dobrovoľné rozhodnutie prijali s veľkou nevôľou a pri rôznych príležitostiach ma neopisovali v najkrajších farbách.
Prečo nevieme druhého rešpektovať? Prijať takého aký je? Prečo si uzurpujeme právo na absolútnu pravdu? Prečo druhému chceme vyberať smietku z oka a vlastné brvná prehliadame?!
Takže takto dopadol test. A kto si dal tú námahu a čítal až do teraz, tak ohľadne kovidu, vo vačku skrývam papier…
– negatívny.
Pavol Gajdoš, váš farár
Total views : 1244919