Príhovor
Podobne ako ľudia v Jeruzaleme, tak aj my sme zvykli týždeň pred Veľkou nocou na Kvetnú nedeľu prichádzať do nášho kostola najčastejšie s bahniatkami, ba ako si spomínam, niektorí dokonca i s palmami, aby sme oslavovali Pána Ježiša.
Predstavte si také bahniatko, haluz s nasadenými púčikmi pretvárajúcimi sa v kvietky. K tomuto bahniatku prirovnám našu oslavu Pána. Keby naše oduševnenie za Krista spočívalo len v citoch, po čase opadne ako kvietky z bahniatok, alebo z ovocným stromov. Čo však ostane z našich ratolestí, keď opadnú kvietky? Ostanú len holé prúty: prúty podobné tým, ktorými šľahali Pána Ježiša pri jeho umučení. A veru, po Kvetnej nedeli prichádza Veľký piatok, keď sa oslavné “Hosanna“ sa v Jeruzaleme premenilo na potupné “Ukrižuj!“
Liturgia kvetnej nedele nám predstavuje Pána Ježiša najskôr vítaného a oslavovaného a potom, keď nenapĺňa ich predstavy, po odmietnutí trpiaceho, opusteného dokonca aj od jeho najbližšími. Stojí zato porozmýšľať, ako si vieme aj v tomto čase zachovať rozvahu, pokoj, vernosť a najmä lásku, alebo podliehame panike, strachu, neláske a to len preto, že zabúdame na Božiu stálu prítomnosť kdekoľvek a kedykoľvek na svete.
Nech nás utvrdí v rozhodnutí byť mu verní nielen vtedy, keď sa cítime dobre, ale aj v čase, keď je to ťažké a skúškou, lebo nevieme, čo nám prinesie budúcnosť. Ide tu o eschatologicky význam: v hre je nebo.
Total views : 1240560