Prvé celosvetové modlitbové trojdnie spoločenstva modlitieb matiek v novom roku 2020 sa opäť vďaka ochote viacerých mamičiek z našej farnosti a službe pána farára mohlo uskutočniť aj v našich kostoloch. Aj teraz sa chceme podeliť so zamysleniami, ktoré v jednotlivé dni odzneli.
Piatok 24. januára 2020 (Ž 51)
Teraz sme tu, Pane, pred tebou, hoc si skrytý vo Svätostánku. Preto ďakujeme za kňazov, ktorí nám dávajú Eucharistiu. Požehnaj ich, Pane, obzvlášť nášho pána farára.
Sme rady, že tu môžeme byť. Máme stánok stretnutia s tebou, ako nás k tomu učí aj otec František Blachnický. Chceme mať stretnutie s tebou, iba ty a ja. Pane, ty vieš, akí sme slabí. Vidíš, ako padáme. Je toho často na nás veľa. Spájame sa s Dávidom a vyznávame, že sme opäť zhrešili. Dnešný deň trojdnia odprosujeme za svoje hriechy.
Za symbol sme si zvolili svätenú vodu. Inšpiráciou nám boli slová zo žalmu: „Umy ma a budem belší ako sneh.“ Svätenička s vodou nám pripomína krst a zmytie dedičného hriechu;voda ako očistenie tela, voda ako posilnenie. Sme pozvaní mať aj v našich domovoch sväteničky a denne žehnať seba i našich drahých znakom kríža. V Katechizme Katolíckej Cirkvi čítame, že krst je začiatkom nového života, pri obrade krstu nás kňaz pri vzývaní každej osoby Najsvätejšej Trojice ponorí do vody.
A teraz pristúpme k nášmu Pánovi a slovami piesne svätej Terezky „Mojím povolaním je láska“ prosme o odvahu. Tak ako Dávid – pokorne vyznať svoj hriech a ďakovať za Božie milosrdenstvo a žiť s ním tu a teraz svoje povolanie lásky. Každá tam, kde je.
Sobota 25. januára 2020 (Gn 31,34-42)
Krátky moment zo života Jakuba. Je tu strýko Laban – nespokojný a náročný svokor, ktorý 20 rokov skúša zaťa Jakuba, ktorý sa snaží celé tie roky, ako najlepšie vie. Keď však už chce zo služby a z tohto trápenia odísť aj s jeho dcérami a so všetkým, čo mu patrí, Laban ho prenasleduje… Ale s Jakubom je Boh a Laban hľadá len svojich bôžikov… Preto je napomenutý samotným Bohom a nakoniec dôjde medzi nimi k prímeriu.
Akékoľvek nedorozumenia a príkoria prežívame v rodine vo vzťahoch k blížnym,nezabúdajme, že Boh je s nami. Naša snaha a námaha by mala mať vždy dobrý úmysel, čestnosť a vytrvalosť v dobrých skutkoch. Nebojme sa… Boh je s nami! Dnes, keď máme odpustiť tým, ktorí ublížili nám či našim deťom a našim kňazom. Spomeňme si aj na slová Pána Ježiša, ktorý neúnavne hlásal Božie kráľovstvo. Vraví nám: „Odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh.“ A ešte: „Ja som s vami až do skončenia sveta.“ Nebojme sa, Ježiš je s nami! Keď je ťažké odpustiť, on nám pomôže. Pretože Ježiš zakúsil všetky ťažkosti a protivenstvá od tých, ktorým ponúkal lásku a odpustenie. No on zvíťazil! S ním nikdy neprehráme. Sme na strane víťaza.
Prímerie, mier a pokoj symbolizuje aj biela vlajka, biela zástava. Neznamená to, že sa vzdávame, ale naopak. Táto zástava je víťazná, pretože odpustením nič nestrácame, ale všetko získavame. Povedzme doma „mier“ na všetky zvady a vytiahnime vždy bielu zástavu. Nechajme konať Boha. On je ten, ktorý nás miluje a ktorý sa o nás všetkých stará s nekonečnou otcovskou láskou a mocou. A modlime sa za našich blížnych a naše vzťahy s nimi.
Nedeľa 26. januára 2020 (Lk 15, 25-32)
Príbeh o márnotratnom synovi pozná asi každý. Avšak nie je to len príbeh o jednom synovi, ale aj o druhom, nespokojnom synovi a najmä o milosrdnom otcovi. Na prvý pohľad sa zdá, že starší syn je spravodlivý a mladší je hriešnik.
Ten, kto sa považuje za spravodlivého, kto patrí do klubu slušných ľudí, ľahko uznáva spravodlivého Boha Otca. Ale kresťanská viera spočíva v prijímaní Boha, ktorý je Láska. „A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám.“ (1Jn 4,16)
Mladší syn odišiel od otca, vybral sa na zlé chodníčky, ale keď bol úplne na dne, spomenul si na otca a vedel, že pri ňom by mu bolo lepšie. Veril v otcovu lásku. A „tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“ (Lk 15,7)
Predstavme si, že by sa nám stratilo dieťa a po dlhých rokoch by sa k nám vrátilo. Asi každý rodič by mal radosť, že ho znovu vidí. A presne to robí náš nebeský Otec. Neodsudzuje, nekritizuje, nepripomína nám naše hriechy. Ale teší sa z nášho návratu, ba priam oslavuje a ponúka svoj poklad – svoju nezištnú lásku. Pretože Boh je Láska. Napriek našej slabosti a hriešnosti nás miluje nekonečnou láskou a čaká nás s otvorenou náručou. Stačí mu jediné naše rozhodnutie vrátiť sa k nemu a on nás s radosťou víta. To je ten obrovský poklad, ktorý nám ponúka za dedičstvo.
mamy z MM
Total views : 1247049