Pre niekoho „kolotoče“, pre iného „hody“, ale pre veriacich je to najmä „odpust“. V nedeľu 6. októbra sa vo farskom kostole v Kostolnej pri Dunaji konala nielen tradičná „rodinná“ svätá omša, ale predovšetkým odpustová – hodová slávnosť.
Očakávania a radosť z veľkej udalosti boli naozaj mimoriadne. Bolo to umocnené najmä prítomnosťou vzácneho a veľmi žiadaného hosťa vdp. Juraja Vitteka, ktorý v našej farnosti pôsobil v rokoch 2003 až 2004 a okrem „štandardnej“ činnosti farára sa mimoriadnym spôsobom zapísal tým, že založil farský časopis „Mi ujság?“ (Čo nového?), ktorý je s pomocou nadšencov vydávaný dodnes s nákladom cez 2000ks bezplatne do každej domácnosti vo farnosti.
Miestny kostol z 13. storočia s obnoveným presbytériom je zasvätený Ružencovej Panne Márii. V slávnostnom príhovore sa však náš vzácny hosť zameral na nedeľné evanjelium, ktorého centrom bola viera. Nadviazal na blahorečeného kardinála Henry Newmana, ktorého svätorečí pápež František. V kázni sme sa dozvedeli o troch obráteniach tohto svätca, ktorý bol známym anglikánskym kazateľom. Prvé obrátenie zažil ešte ako 15 ročný mladík, keď spoznal, že vzťah k Bohu má osobný charakter, že ho možno osobne spoznávať a komunikovať s ním. Tento kardinál postupne pri dôslednom štúdiu dejín Cirkvi dospel k tomu, že Katolícka Cirkev obsahuje v sebe plnosť Božieho zjavenia, čo ho viedlo k prestupu ku katolicizmu.
Náš slávnostný kazateľ nás príkladom tohto veľkého svätca povzbudil vo viere, aby sme neboli len pasívnymi poslucháčmi, ale aby sme sa stali aktívnymi laikmi pevne zakorenenými v Kristovi a boli schopní svedčiť o Bohu druhým ľuďom, aby sa ich život stal bohatším a zameraným na večnosť.
Okrem mnohých hlbokých myšlienok prepožičaných od budúceho svätorečeného kardinála nám vdp. Vittek prízvukoval, že sa ako katolíci nemáme za čo hanbiť, ale naopak máme byť právom na čo hrdí veď celá civilizácia, školstvo, poľnohospodárstvo a všetky intelektuálne a umelecké inštitúcie vďačia práve Cirkvi za svoje založenie a nepopierateľný rozvoj až do dnešných moderných čias.
Viera nie je niečo výsostne súkromné, čo máme skrývať a držať iba doma a v kostole, ale je to pevný bod, z ktorého vychádzame a kam aj smerujeme. Viera a spoločenstvo so živým Kristom nás má viesť a inšpirovať vo všetkých našich životných situáciách, aby sme prekvasili tento svet. Podobne ako slovo svetský – „profánny“, znamené „pred posvätením“, máme aj my postupne posväcovať svoje okolie.
Táto odpustová slávnosť bola umocnená hudobno-speváckym telesom z Galanty Cantate Deo, ktorá nás úplne chytila nielen za uši, ale predovšetkým za srdce a mohli sme tak oveľa intenzívnejšie prežiť túto nádhernú udalosť, ktorou je odpust. Verím, že povzbudzujúce slová nášho slávnostného kazateľa nezostanú len v rovine „krásnej reči“ – akoby nedeľnej chvíľke poézie, ale že ich odvážne budeme dennodenne realizovať v našom prostredí, kde sa práve nachádzame, aby sme boli soľou zeme.
Martin Šiška
Hrubý Šúr
farnosť Kostolná pri Dunaji
Total views : 1241897