V posledný septembrový víkend sme sa opäť zapojili aj v našej farnosti do modlitbového trojdnia matiek, ktoré sa koná na celom svete. Všetky tri dni sme mali tú milosť modliť sa a adorovať pred Sviatosťou oltárnou v Hrubom Šúre (piatok), v Hrubej Borši (sobota) a v Kostolnej (nedeľa). Prinášame vám zamyslenia, ktoré sme si na jednotlivé dni v skupinkách pripravili.
Piatok 27. septembra 2019 (Mk 5, 25 – 34)
Je tu istá žena, ktorá každý deň chodí do práce, stará sa o deti, o svojich rodičov, o domácnosť, máva bolesti, pomáha vo farnosti, zaujíma sa o ľudí naokolo. Veľa sa obetuje, často je unavená, nepokojná, znechutená, slabá. Keď sa dopočuje o trojdní, prichádza spolu s ostatnými a kľakne si pred Ježišom. Povie si totiž: „Ak budem tu, pred Ježišom, a poviem mu, čo ma trápi, isto mi pomôže.“ A hneď pocíti v tele úľavu, potešenie, povzbudenie. Ježiš vie, že z neho vyšla sila.
Zuzka, Anička, Veronika, Maruška, Borka…, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.
Za symbol dnešného dňa sme si zvolili kríž, srdce a kotvu, ktoré sú znakmi pre tri božské čnosti: vieru, lásku a nádej.Katechizmus katolíckej cirkvi učí, že viera je čnosť, ktorou veríme v Boha a všetko, čo nám povedal a čo nám svätá Cirkev predkladá veriť. Nádej je čnosť, ktorou túžime po nebeskom kráľovstve, pričom vkladáme svoju dôveru do Kristových prisľúbení a nespoliehame sa na svoje sily, ale na pomoc milosti Ducha Svätého. Láska je čnosť, ktorou milujeme Boha nadovšetko a svojho blížneho z lásky k Bohu ako seba samých.
Dnes, keď sa modlíme za odpustenie našich hriechov,pristúpme k Ježišovi a odovzdajme mu v jednoduchosti a dôvere naše malé srdce do Jeho srdca.
Vďaka, Ježiš!
Sobota 28. septembra 2019 (Jer 24, 1 – 7)
Buďme dobrým ovocím, chutným pre druhých. Boh nám prisľúbil dobrotivý pohľad a starostlivosť. Dokonca si môžeme byť istí, že nám dá srdce, aby sme ho poznali. Nebojme sa teda! Boh vidí, čím si v živote prechádzame. Dnes si viac ako inokedy vzbuďme túžbu po odpustení tým, ktorí ublížili nám alebo našim deťom. Lebo neodpustenie, hnev až nenávisť a zlé reči v nás ničia krásu, chuť a pôvab… Buďme dobrým ovocím, aby aj iní túžili ochutnať z toho, čo v nás Božia láska spôsobí.
Buďme vďační za všetko a modlime sa, aby sme vnímali a cítili, že Boh je záhradníkom a my môžeme byť jeho výbornou úrodou.
Nedeľa 30. septembra 2019 (Lk 1, 46 – 55)
Záhadné tehotenstvo v mladom veku; útek k príbuzným nielen preto, aby sa nešírili reči, ale aj z hľadiska bezpečnosti seba a najbližšej rodiny; pôrod v cudzom meste v špinavej maštali; útek do cudzej krajiny; smrť manžela, ktorou sa stala vdovou v čase a okolnostiach, kedy tento stav hraničil takmer s dnešným bezdomovectvom a napokon aj odchod jediného syna, ktorý sa na verejnosti k vlastnej matke veľmi nepriznával…
To ani zďaleka nevyzerá na ideálny život. Napriek tomu počujeme z Máriiných úst chválospev. A to len krátko po tom, čo sa jej život obrátil naruby. A Mária chváli a ďakuje nielen za seba, ale je Bohu vďačná za oveľa širšie súvislosti, ktoré Boh urobil v živote jej národa. Možno by sme aj my mali občas otvoriť oči a prestať byť príliš sebacentrický. A z toho širšieho pohľadu sa asi nikto z nás nemá tak zle, aby nemal byť za čo vďačný – žijeme v mieri, máme čo jesť aj kde bývať a máme si čo obliecť, môžeme cestovať, slobodne sa rozhodovať… A väčšinou sme zdraví, zamestnaní, máme po ruke školy aj škôlky, máme sa tam ako dostať a keď sme unavení, väčšinou si môžeme pokojne ľahnúť a nerušene spať. Napriek tomu máme vždy milión našich veľmi vážnych „ale“...
Keď budeme teraz kľačať pred Ježišom, spomeňme si na Pannu Máriu, ktorá povedala „áno“. Inšpirujme sa jej odvahou a odhodlaním prijímať všetko, čo nám Pán v širšom meradle prináša, hoc to na prvý pohľad môže vyzerať desivo. Vymeňme svoje “ale”, za Máriino “áno”.
mamy z MM
Total views : 1240551