
Bez krížovej cesty a utrpenia nášho Pána Ježiša by nebolo ani vzkriesenia a vykúpenia. Podobne je to aj s prežívaním Veľkonočných sviatkov. V našej farnosti sa už každoročne zúčastňujeme na spoločnej krížovej ceste v Marianke, kde máme možnosť hlbšie prežiť ústredné tajomstvo našej viery. (red)
Náš výlet na najstaršie pútnické miesto sa začal ráno, keď sme sa zoskupili všetci, ktorí sa rozhodli ísť do Marianky prežívať krížovú cestu s pánom farárom Pavlom Gajdošom. Išli sme dvomi autobusmi, ktoré boli plne obsadené. Niektorí šli dokonca autami. Ľudí bolo vyše 120. Cestou sa určilo, kto bude čítať zastavenia krížovej cesty. Ja som dostala desiate zastavenie.
Keď sme dorazili, počkali sme, kým silní oteckovia prinesú veľký drevený kríž, ktorý sme museli priviesť na nákladnom aute. Potom sme chodili ku jednotlivým kaplnkám, ktoré boli očíslované rímskymi číslicami a pri každej nám pán farár a Juraj Kardoš zahrali pieseň. Pri nepárnom zastavení najprv po maďarsky a potom po slovensky a pri párnych najskôr po slovensky a potom po maďarsky. Medzi jednotlivými kaplnkami sme sa pomodlili Otče náš a Zdravas Mária po slovensky i maďarsky. Oteckovia sa pri nosení kríža striedali. Po skončení krížovej cesty sme si mohli nabrať vodu z prameňa Panny Márie. A na záver, kto chcel, mohol ísť pozrieť do Mariánskeho kostola. Podľa mňa je kostol pýchou celej Marianky.
Barbora Herdová, Kráľová pri Senci