Naša farnosť sa opäť najmä vďaka ochote nášho pána farára a, samozrejme, mamičiek z viacerých modlitbových skupiniek modlitieb matiek, ktoré fungujú v našej farnosti, zapojili do celosvetového modlitbového trojdnia. Okrem toho, že sme v piatok odprosovali za svoje hriechy, v sobotu za tých, ktorí ublížili nám a našim deťom a v nedeľu sme ďakovali a chválili Pána za všetko, čo spravil v našich životoch, sme sa zapojili aj do 40 dňovej reťaze modlitieb a pôstu za kňazov. Kňazom sme vyprosovali pred Sviatosťou Oltárnou duchovnú silu pre svätý život a správnu kňazskú službu.
Opäť prinášame myšlienky, nad ktorými sme v jednotlivé dni rozjímali.
Ž 95, 8-11
Pán Boh, ako dobrý Otec, nás volá: Čujte dnes Jeho hlas! Chce, aby sme zapálili svoje srdcia a uznali Ho za Pána našich životov. Prijmime preto pozvanie k Božiemu Slovu. Nezatvrdzujme dnes svoje srdcia a čujme Jeho Hlas skrze Jeho slovo!
Ez 33, 10-11
Boh nás chce, On nás volá, On kričí: „Ja chcem, aby si žil, aby si žila! Vráť sa domov!”
A my, mamy? Či nechceme, aby sa naše deti vždy vrátili domov? Tiež chceme, aby žili a nezomierali pod ťarchou hriechov v nebezpečenstvách tohto sveta… A kňazi? Veď aj oni chcú, aby sa všetci vracali k Bohu – ukazujú nám cestu, modlia sa za nás a dávajú nám prostriedky a návody, ako opraviť to vzácne, čo sa nám niekedy pokazí. Posúvajú nám Božie dary.
Nikomu nemôžeme rozkázať žiť z milosti. Ani Boh nám nerozkazuje. Ale pravá láska po tom túži. Ako nás len Boh túži zachrániť! Čo všetko nám dáva deň čo deň… Dal nám Ježiša – Svetlo, Pravdu a Život – iba v Ňom odpustenie hriechov a našu spásu. Prijmime tieto dary.
Nech je naša cesta domov akákoľvek – najdôležitejší je smer a cieľ. Náš cieľ je VEČNOSŤ. A na tejto ceste máme toľko pomoci, smerových tabúľ, návodov, spolucestujúcich, občerstvenie aj oddychové zóny…
Poďme, neschádzajme z cesty, ktorú nám Boh pripravil! On je s nami. Odpusťme aj dnes všetko všetkým a dôverujme s nádejou a radosťou v srdci. Modlime sa za to, čo je pokazené v nás, v našich rodinách, v Cirkvi… Boh je nad všetkým.
Ž 105, 1-3
Pane, toľkokrát mi Tvoje meno vyjde z úst bezmyšlienkovite, unáhlene, zbytočne. Ako ma to mrzí. O to viac po slovách žalmistu, ktorý nás vyzýva, aby sme sa Tvojím menom honosili a vzývali Ním na chválu. Preto chcem teraz pokorne a s vďakou prísť k Tebe, pred Tvoju tvár a vložiť kúsok farebného papiera do Tvojho mena napísaného na tabuli. Nech je ten kúsok papiera pre každého z nás tým, za čo chceme nášmu Pánovi najviac poďakovať, za čo ho môžeme chváliť.
Pane, viem, že mi dávaš mnohé dobrodenia. A tak, ako pre každého z nás sú Tvoje skutky v našich životoch rozdielne, tak bude vyskladané aj Tvoje meno pred oltárom. Lebo si to stále Ty, hoci v živote každého jedného z nás pôsobíš prostredníctvom iných požehnaní. Vďaka Ti, Pane. Vďaka za krásu rozdielnosti, ktorej zdrojom si Ty. A vďaka aj za tých kňazov, prostredníctvom ktorých si nám alebo našim deťom udelil svoje sviatosti. Ďakujeme za ich službu, za námahy a kríže, ktoré z lásky k Tebe prinášajú. Prosíme, aby si ich požehnával svojimi milosťami, aby sme aj naďalej mohli skrze nich prichádzať bližšie k Tebe.
mamy z MM
Total views : 1240429