Ako sa hovorí: „Pánu Bohu nie je nič nemožné,“ sa potvrdilo aj v jednu krásnu slnečnú sobotu v septembri. Po nepriaznivých predpovediach počasia sme sa dočkali ideálneho slnečného dňa na splav.
Z Jelky do Potônských lúk
Ani príliš teplo, ani príliš zima, proste akurát na deň strávený na člnoch z Jelky na Potônske Lúky. Pre mnohých to bol prvý zážitok v živote, iný skúsení vodáci, ako je Oliver nás počas splavu dostávali do tajov a krás splavovania Malého Dunaja svojimi skúsenosťami a nadšením. Ja osobne som očakávala zo sobotňajšieho popoludnia relax a pohodičku strávenú v spoločenstve našich farníkov a samozrejme môjho malého synčeka. Z toho očakávania ma veľmi rýchlo vyviedol náš pán farár, ktorý ukázal svojho súťaživého ducha. Vďaka tomu, že sme boli k sebe priviazaní loďkami sa v istom okamihu relax zmenil na preteky vo veslovaní, a tak sme ťahali ako profesionálni pretekári. Na čo som spomínala ďalšiu noc, kedy sa mi nedalo kvôli preťaženým laktiam spať.
Boli aj malé straty
Pretekanie sa však ukončilo na Mada-rászi, kde sme sa zastavili načerpať nové sily, niektorí sa potrebovali aj ovlažiť. Na tejto zastávke sme zaznamenali aj prvé straty členov posádky, kedy malý Francesco v zápale hry objal kovové dvere na ihrisko, a tak si okrem krásnych zážitkov berie domov aj rozrezané čelo. Napriek tejto strate sme pokračovali ďalej do pláno-vanej destinácie Potônske Lúky. Za náš tím môžem povedať, že sme veslovali už len vychutnávajúc si krásy a pokoj Malého Dunaja pomaly (pán farár vystúpil v Madarászi, aby si plnil svoje kňazské povinnosti). Relaxovali sme, stretávali volavky a divé kačky, sem-tam sme sa nechali unášať prúdom rieky. Bolo to všetko nádherné, plné pokoja, radosti a smiechu. Tieto pozi-tívne zážitky sme ešte nechali doznieť na opekačke na farskom dvore, kde sme sa všetci cítili ako jedna veľká rodina.
Veronika Bozsiková,
Kostolná pri Dunaji
Total views : 1243749