Do ostatného modlitbového trojdnia, ktoré sa na celom svete konalo v dňoch 23. – 25. júna 2017, sa zapojila aj naša farnosť. V piatok a v sobotu sme sa stretli v Hrubom Šúre a v Borši na klasických modlitbách, v nedeľu sme mali už tradičnú adoráciu v Kostolnej pri Dunaji, po ktorej nasledovalo agapé v Pastoračnom centre. Opäť sa chceme podeliť aj s ostatnými, tento raz o zamyslenie sa nad nedeľným čítaním zo Svätého Písma pri vyloženej Sviatosti Oltárnej.
„Figovník síce nerodí a niet ovocia na viničoch, sklamala úroda olív a pole nedodalo pokrm; stratili sa ovce z košiara a v maštaliach nieto dobytka. Ja však budem plesať v Pánovi, jasať budem v Bohu svojej spásy. Jahve, Pán, je moja sila, dal mi nohy ako jeleniciam a dá mi vykračovať po mojich výšinách.“
(Hab 3, 17-19)
Za symbol dnešného dňa sme zvolili túto škaredú kyticu vytvorenú zo zvädnutých halúzok viniča a figovníka. Je suchá, sklesnutá. Nie je na nej nič pekné.
Občas sa nám zdá, že je to tak aj v našich životoch, životoch našich detí, našich rodičov, blízkych… Stretávame sa s hriechom, bolesťou, utrpením a zlom. Vidíme, že sa dejú nepekné, ťažké, pre nás nepochopiteľné udalosti.
V jednej knihe, ktorá opisuje výstup zmrzačenej lane na výšiny, jej dáva Boh ako verné sprievodkyne nie optimizmus, ani bujarú veselosť či dokonca nádej, ale paradoxne bolesť a utrpenie. No po prekonaní prekážok sa bolesť a utrpenie menia na radosť a pokoj.
Teda keď sa ešte raz lepšie zapozeráme, nie tá škaredá kytica je tým ústredným bodom. Tam nad ňou je to, čo je dôležité. A to Ježiš v Eucharistii.
Prichádzajme teraz ku nemu, urobme mu v myšlienkach podobnú kyticu zo všetkého, čo nás trápi, čomu nerozumieme, čo je pre nás ťažké a skúsme mu za to poďakovať. Lebo len on nám môže dať napriek všetkej „neúrode“, pokoj a radosť. Aj keď tomu ešte absolútne nerozumieme.
mamy z MM
Total views : 1240455