Aj tento rok sme sa pridali v našej farnosti k celosvetovej akcii Národný týždeň manželstva. V sobotňajšie popoludnie 14. februára na sviatok svätého Valentína sa niekoľko manželských párov zúčastnilo duchovnej prednášky, ktorú viedol vdp. Marek Sitár. V príhovore nám priblížil rôzne pohľady na manželstvo, pričom čerpal zo svedectiev manželských párov zo Slovenska ale aj z USA, kde páter Sitár niekoľko rokov pôsobil. V jednotlivých príkladoch nám poukázal na to, akým spôsobom môže byť inakosť muža a ženy inšpirujúca a obohacujúca. Muž a žena majú byť predovšetkým partneri, nie súperi. Rôznosť povách, záujmov, pohľadov, prístupov,… má byť prínosom pre toho druhého. Len takto môžu vytvoriť jeden harmonický celok, ktorý sa navzájom dopĺňa a podporuje. Celok, ktorý je viac než jednoduchým súčtom-láska a osobnosť sa v manželstve násobia, t.j. je dôležité, aby obaja partneri na sebe pracovali a zvelaďovali sa. Páter Marek nám objasnil svedectvo Adama Smitha, ktorý tvrdí, že manželstvo nie je pre neho. Myšlienka pána Smitha je viac než inšpirujúca-jeho manželstvo je totiž pre jeho manželku a naopak – manželstvo jeho manželky je pre neho. Len takto môžu dvaja vystúpiť zo svojho egoizmu, oddať sa plne svojmu partnerovi a jeho robiť šťastným. V tomto duchu sme ďalej pokračovali vo voľnej diskusii aj s naším pánom farárom Pavlom Gajdošom. V rozhovoroch sme sa dotkli viecerých manželských otázok, na ktoré sme pod duchovným vedením hľadali odpovede. Myslím, že každý z nás z tohoto stretnutia odchádzal povzbudený a motivovaný k osobnému rastu, ktorým obdaruje svojho partnera.
Len ťažko by sme si vedeli toto naše stretnutie predstaviť bez opatery našich ratolestí. Vďaka za pomoc s deťmi patrí pani Gabike a slečne Diane, ktoré sa im s trpezlivosťou a láskou venovali. Deti spoločne pripravili cukráše a tiež hlavný symbol Národného týždňa manželstva, ktorý priniesli ako obetný dar na svätej omši, ktorá nasledovala pod duchovnom programe. Na správne upečenie koláčikov starostlivo dohliadla pani Gabrielová.
V rámci omše odzneli prosby za manželstvá našej farnosti, pričom sme nezabudli ani na tie manželstvá, ktoré sú skúšané krízou, rozlukou, bezdetnosťou. Veľmi silným momentom v rámci prednesenia týchto prosieb bolo, to, že v lektoroch mali zastúpenie všetky generácie manželských dvojíc. Páter Marek predniesol homíliu, kde poukázal na to, že kňaz, aby mohol duchovne sprevádzať manželov, nemusí byť nutne ženatý, podobne, ako lekár nemusí absolvovať všetky choroby, ktoré lieči. Duchovný život manželov je dôležitým rozmerom spoločného života. Ak je spoločným centrom Boh, tak všetko, čo konajú slúži na ich vzájomné zblíženie. V opačnom prípade sa môže stať, že centrá budú dve, ktoré nebudú tvoriť vzájomnú jednotu vo všetkých rozmeroch-telo, duch, duša.
Vyvrcholením svätej omše bolo obnovenie si manželských sľubov. Verím, že príjemne prežité chvíle nezostanú len spomienkou a zbierkou fotografií, ale znovu nám pripomenú hlbokú lásku k manželskému partnerovi, ktorá je možno zaprášená od povinností, starostí a všedností. Je na nás, ako sa budeme starať o pozemskú záhradu nášho manželstva. Ak ju nenecháme zarásť burinou pýchy, sebectva a povýšeneckosti, tak nám v nej môžu vyrásť úžasné plody lásky: pokora, prajnosť, zhovievavosť, miernosť, milosrdenstvo, … na ktorých sa už dá budovať šťastné manželstvo nasmerované do nebeskej záhrady. Nech je pozitívny prínos takéhoto duchovne vedeného stretnutia v rámci NTM povzbudením na účasť na podobných aktivitách v našej farnosti, aby naše vzťahy mohli napredovať a rásť nielen k ľuďom, ale predovšetkým k Bohu-centru všetkého.
Martin Šiška
——————————————–
NTM / Bozay Krisztián atya látogatása a Házasság Hete alkalmából
15. februára pri príležitosti Národného týždňa manželstva nás na pozvanie nášho pána farára navštívil vdp. Krisztián Bozay jelčanský farár. Pán farár Bozay celebroval sv. omšu v Kostolnej pri Dunaji o 9:30 a vo svojom príhovore sa zameral na tému manželstva a obohatil nás krásnymi myšlienkami. Ďakujeme!
2015. február 15-én, vasárnap Gajdoš Pál atya meghívására eljött közénk Bozay Krisztián jókai plébános atya, hogy a Házasság Hetének utolsó napján szentmisét mutasson be, s szentbeszédével buzdítsa a házasságban élőket és az arra készülőket.
Prédikációjában Krisztián atya beszélt arról, hogy a házasság a legősibb Isten által alkotott intézmény, amely egyben óriási kihívás is. A házasság és a család pedig éppoly elválaszthatatlan egymástól, mint a test és a lélek, hiszen Isten már kezdetben kifejezte, mi a szándéka az emberrel: „Szaporodjatok, sokasodjatok, töltsétek be a földet!” (Ter 1,28). Majd a három szeretetet kifejező görög szó magyarázatával folytatta: az érosz az a szeretet, amely csak vár valakire vagy valamire, nem tud ajándékozni; a fília az ajándékozáson, a kölcsönösségen alapul; az agapé pedig önmagam ajándékozását jelenti, mikor cserébe nem várok semmit. Isten is ezért alkotta meg az embert: nyújtani akart, és nem kért semmit. Erre a szintre jutnak el azok, akik házasodni akarnak. A házasulandók szövetséget kötnek, vagyis egy olyan megállapodást, melyet egyik fél se rúg fel. Istennél nincs olyan, hogy valamit ne tudna megbocsátani, ennek így kell lennie a házasságban is. A házasság ugyanis áldozat, kompromisszum, összhangra törekvés, alázat-iskola, sőt Pázmány Péter szavait idézve: a legszigorúbb szerzetesrend. A házasságban egyvalakit választok, akiért az életemet ajándékozom, így a házasság olyan, mint a cölibátus. A házasság szemben áll a mai korszellemmel, hiszen önmagam önzetlen odaajándékozását, a másikért való életet jelenti, és erre tanítani kell a fiatalokat. Aki ugyanis vár valamit a házasságban, az ki fog égni. A házasság olyan, mint a mérleg: a serpenyőknek összhangban kell lenniük, s ahhoz mindkettőben lennie kell valaminek. Ha pedig hiányzik az összhang a házastársak között, akkor a gyerekek is zaklatottak lesznek. Az ember a házasságban éli élete lényegét, ez a legteljesebb emberi intézmény, melynek kettős célja van: egy nem látható és egy látható: a házastársak java és a gyermekáldás. Az érdekesség kedvéért az atya azt is megjegyezte, hogy az élet megfoganásához 248 fiziológiai dolognak kell egybevágnia, ami egy csoda, egy titok. Erről is beszélgetni kell. A gyerekekkel is. A házasság titok: a férfi és a nő a titok hordozója. Ketten egyet alkotnak: egy férfi és egy nő – ez az egység záloga. Végül a jegyespárok gyakori kérdésére utalva az atya feltette a kérdést: Mi a garancia arra, hogy a házasulandók kibírják egymással? Az, hogy megelégednek egymással.
A szentmise végén Pali atya megköszönte Krisztián atyának, hogy eleget tett a meghívásnak, s hogy szép szavakkal buzdította az egybegyűlt híveket. Kérjük Isten áldását mindkettőjükre, hogy továbbra is türelemmel vezessék a rájuk bízottakat!
GZs