Keď som po rodičovskej dovolenke nastúpila do práce, deň pred som zažila panický záchvat ako z učebnice. Tento nával úzkosti z odlúčenia od môjho dieťaťa sa opakoval, keď som videla matky s deťmi cez obedňajšiu prestávku. Pomohlo mi opakovať si, že anjeli strážni sú stále s ním a Pán Boh ho ochráni a že či sme spolu, alebo nie, aj tak sme všetci v Božích rukách.
Blízkosť môjho pracoviska k Božiemu chrámu mi tiež pomáha. Môžem sa v ňom zastaviť ráno, alebo cez obed, poďakovať Bohu a prosiť o ochranu, pomoc a pokoj. Tiež je dobré prehodiť pár slov s kolegyňami matkami a podporiť sa v spoločných radostiach a starostiach.
Modlitbové trojdnie bolo iste vymyslené pre úzkostlivé matky ako ja, ktoré potrebujú podporu iných matiek, počuť ich príbehy a vyznania, aby si pripomenuli, že sme všetci v Božích rukách, že Pán miluje naše deti viac ako my a že ich vie chrániť viac ako my. V spoločných piesňach nachádzam svoje myšlienky a city, ktoré často neviem dať do slov a takto môžem vyspievať starosti a túžby duše.
Vďaka, že môžeme byť spolu milé matky a že naše deti môžu tento čas využiť rovnako s nami. Je
povznášajúce spolu ďakovať a prosiť, je dobré si pripomenúť, že Boh miluje naše deti viac ako my.
Deti majú radi piesne, hudobné nástroje a aktivity spojené s modlitbami. Veselé a milé bolo napríklad spoločné maľovanie srdiečka. Keď môj syn išiel domaľovať srdiečko s ostatnými deťmi,
prišiel mi povedať: „Je trošku škaredé, ale je pekné.“ Som si pomyslela: Tak ako my – niekedy sme „škaredí“, ale pre Pána sme stále pekní:)
Malé agapé je milé. Môj syn sa veľmi tešil, že koláčiky, ktoré sme spolu piekli, a aj takto sa pripravovali a hovorili o modlení a modlitebnom trojdní, všetkým chutili.
Aj ráno cestou do práce sa ľahšie kráča, keď si spievam pesničku z modlitebného trojdnia: „…lebo Ty si Pán, veľké veci robíš nám, nikto nie je ako Ty…“
Ďakujeme Pane za dar modlitby.