Od 27. februára do 2. marca 2014 sa z našej farnosti po roku opäť konali duchovné cvičenia pre rodiny s deťmi s naším pánom farárom v Belušských Slatinách v tzv. Rodinkove.
Pripájame aj úvahu jednej mamičky na konci stranky.
Fotky z Rodinkova tu / Fényképek
Lelkigyakorlat családoknak
2014. február 27-e és március 2-a között ismét sor került a kisgyermekes családok lelkigyakorlatára plébános atyánk részvételével a Belušské Slatiny gyönyörű környezetében.
Közöljük az egyik édesanya gondolatait.
Svedectvo
Keď sme sa ako manželia s dvoma deťmi rozhodli po dlhom čase a modlitbách pre rodinné zázemie práve v dedinke Hrubá Borša, mohli sme len tušiť aký život na nás čaká. Ale Boh vie, že viac ako po dome a pokojnom živote sme túžili po spoločenstve. A Pán nás nenechal dlho čakať. Stačila jedna svätá omša v malej kaplnke v našej obci a pocítili sme okamžité prijatie matky Cirkvi… príchuť domova v spoločenstve.
Ja, zaneprázdnená mamka s dvoma malými deťmi na materskej dovolenke, manžel Martin, zaneprázdnený pracovnými povinnosťami a zároveň rodinou sme veľmi vďační, lebo to čo nás posilňuje je viera… prítomnosť Boha, ktorý je pri nás tak blízko, ako sme blízko v láske my k sebe navzájom, k iným ľuďom. A to zažívame aj teraz na duchovnej obnove v Rodinkove. Prítomnosť lásky, spoznávanie rodín, zdieľanie radostí i starostí s deťmi a samozrejme duchovná posila – duchovná obnova.
Kto sa rád rozpráva o bolesti a utrpení? Kto nám odpovie na naše otázky, keď sa v živote stretáme s chorobou, niektorí s občasným, niektorí s dennodenným utrpením? Otec Pavol Gajdoš nám ponúkol slovo, ktoré mňa osobne naplnilo a odpovedalo na všetky moje otázky, ktoré som ani nemusela vysloviť.J Slovo, ktoré dáva význam každej bolesti, chorobe, utrpeniu – opierajúc sa o Bibliu, ale aj o svedectvá konkrétnych ľudí tu a teraz.
Zažila som vôbec svoju prvú adoráciu, nepretržitú 24 hodinovú modlitbu na konkrétny úmysel (pretože som len pred troma rokmi konvertovala do katolíckej cirkvi) a pre mňa to bol úžasný zážitok.
Verím, že si všetci odtiaľto odnesieme nový pohľad na život… Ja sa chystám konečne po dlhom čase radovať a ďakovať za zdravie aj za tie moje boliestky a nefrflať toľkoJ.
Možno už čoskoro budem potrebovať ďalšiu duchovnú obnovu, ale teším sa, veď máme spoločenstvo. Veľká vďaka otcovi Pavlovi Gajdošovi, rodinám z Hrubého Šúra, zo Senca, z Kráľovej pri Senci, z Bratislavy a Rodinkove – dúfam, že sa sem ešte vrátime.
Zuzana Šinaľová, Hrubá Borša