Ježiš hluchonemým otvára uši a ústa, slepým oči. V skutočnosti mu ide o to, aby nám všetkým otvoril srdcia. Aj my medzi sebou komunikujeme ústami, ušami a očami, ale posúvame komunikáciu k srdcu alebo zostávame na povrchu?
To, čo Ježiš vyslovene zavrhol – zlé myšlienky, smilstvá, … hlúposť (Mk 7,21), je dnes, vo svete, kde progresivizmus naberá na sile, priam “zlatým teľaťom”. Rozpoznávame túto diablovu taktiku, alebo sme sa ňou nechali oklamať ako kedysi farizeji?
V nejednej rozprávke sa vyskytuje zázračný elixír života, nápoj lásky,… Kto by netúžil mať takú moc? Ale veď sám Ježiš je tým elixírom života a nápojom lásky. Stačí tak málo a máme ho na dosah. Naozaj však po Ňom túžime?
Eucharistia je jedinečným prepojením duchovného a telesného sveta. Telesný hlad vieme rozlíšiť a aj sa nasýtiť. Vnímame však tiež duchovný hlad a vieme ako ho zahnať?
Chlieb, voda, slovo, … ktoré sú však tie “pravé”? Tie, čo dávajú život – to je jednoduchý kľúč, ktorý nám Ježiš dáva od dverí Nebeského kráľovstva. Používame ho?
Ježiš nás sýti nielen Božím slovom, ale aj chlebom. Nechcel však, aby ho nasledovali kvôli chlebu, ale kvôli Nebu. Čo nás vedie k Bohu? Hľadáme Teba, či chleba?
Kto je pravý pastier? Ktoré je to správne spoločenstvo? Ježiš nielen pritiahol k sebe “ovečky”, ale svojich nasledovníkov vyučoval, aby dosiahli nebeské kráľovstvo. Čomu nás “vyučujú” naše novodobé “idoly”?
Čo je hlavnou úlohou kňazov? Charita, budovanie, … či sociálna práca? Ježiš apoštolom dnes dáva zvláštnu moc – vyháňať zlých duchov. Možno aj preto oni na nich tak útočia.
Opäť je to viera, ktorá nám bráni k prístupu k Bohu, alebo nás k nemu doslova katapultuje. Nemáme sa teda pýtať prečo sa Boh neprejavuje, ale ako mu my v tom bránime.