Tento kňaz je príliš svetský a tento laik zas príliš svätý… Nehľaďme na to, kto nám ohlasuje Ježiša – veď kto nie je proti nám, je za nás. Sme schopní počúvať Božie slovo aj od “nehodných” ohlasovateľov?
Veľký, väčší, najväčší – toto porovnávanie sa a preteky ega neminuli ani apoštolov. Áno, máme chcieť viac – viac slúžiť, viac dávať. To je Božia cesta k prvenstvu. Ideme po nej?
Boh má jedinečný spôsob otvárania našich sŕdc – zázrakom alebo bolesťou. Mária je nielen milostiplná, ale aj bolestiplná – sedembolestná. Sme ochotní spoznať naše hriechy, ktorými Ježišovi a aj jej prebodávame srdce?
Ježiš hluchonemým otvára uši a ústa, slepým oči. V skutočnosti mu ide o to, aby nám všetkým otvoril srdcia. Aj my medzi sebou komunikujeme ústami, ušami a očami, ale posúvame komunikáciu k srdcu alebo zostávame na povrchu?
To, čo Ježiš vyslovene zavrhol – zlé myšlienky, smilstvá, … hlúposť (Mk 7,21), je dnes, vo svete, kde progresivizmus naberá na sile, priam “zlatým teľaťom”. Rozpoznávame túto diablovu taktiku, alebo sme sa ňou nechali oklamať ako kedysi farizeji?
V nejednej rozprávke sa vyskytuje zázračný elixír života, nápoj lásky,… Kto by netúžil mať takú moc? Ale veď sám Ježiš je tým elixírom života a nápojom lásky. Stačí tak málo a máme ho na dosah. Naozaj však po Ňom túžime?
Eucharistia je jedinečným prepojením duchovného a telesného sveta. Telesný hlad vieme rozlíšiť a aj sa nasýtiť. Vnímame však tiež duchovný hlad a vieme ako ho zahnať?
Chlieb, voda, slovo, … ktoré sú však tie “pravé”? Tie, čo dávajú život – to je jednoduchý kľúč, ktorý nám Ježiš dáva od dverí Nebeského kráľovstva. Používame ho?
Ježiš nás sýti nielen Božím slovom, ale aj chlebom. Nechcel však, aby ho nasledovali kvôli chlebu, ale kvôli Nebu. Čo nás vedie k Bohu? Hľadáme Teba, či chleba?