Aké kamene držíme v rukách a koho nimi chceme zasiahnuť? Iba otvorené dlane nám pomôžu otvoriť naše srdce, ako aj srdce tých, ktorých chceme získať pre Božie kráľovstvo.
Bod zlomu: „Vstúpil teda do seba a povedal si“. To je najčastejší spôsob obrátenia sa od hriechu a návrat k Otcovi. Poslednou kvapkou u márnotratného syna bol hlad a núdza. Čo bude tou pomyselnou kvapkou u Teba? Na čo ešte čakáš?
Pri gladiátorských zápasoch diváci hlasovali o živote porazeného – palec hore alebo dole. “Pane, pozhovej” – príhovorná modlitba za obrátenie hriešnika, aj to je odkaz podobenstva o planom figovníku. Prihovárame sa za svojich blížnych alebo sme ľahostajní?
Ježiš sa premenil na vrchu, ale zabúdame na tých, ktorých táto udalosť tiež premenila. Áno, osobná skúsenosť s Bohom nás premení – ak s ním kráčame na vrch.
Ježiša pokušenia vyhľadali na púšti. My však niekedy pokušenia vyhľadávame sami. Prečo? Lebo sú príjemné. Nenechajme sa oklamať zdaním dobrého. Diabol je skrytý v detailoch.
Známe porekadlo: “Vtáka poznáš po perí a človeka po reči”, vystihuje dnešné Božie slovo dokonale. Ježiš však ide ďalej, hovorí o ovocí. Naozaj takto rozlišujeme? Alebo nás oklame prvý vlk v ovčom rúne?
Nové prikázanie nám dáva náš Pastier. Dnešným jazykom by sme povedali – líder. Áno, Ježiš je ten pravý Boží Líder, ktorý nás priťahuje nie násilím, ale láskou a osobným príkladom. Akým spôsobom si získavame rešpekt my? Vieme byť milosrdní?
Blahoslavený alebo “beda”? Často medzi týmto lavírujeme. Ježiš má však pre nás recept na to, ako nezblúdiť – spoliehať sa viac na Boha, ako na seba. Na koho sa spoliehaš Ty?
Tlačíme sa na všemožné akcie – v obchodných, kultúrnych, či športových domoch. Ale kedy sme sa “tlačili” do Božieho domu za slovom života, aby nám z neho nič neuniklo?
Pri Ježišovom počatí, obetovaní, či krste bol Duch Svätý. On nebol sprievodcom iba v minulosti, ale je tým Tešiteľom, ktorého nám tu Ježiš zanechal. Počúvam Jeho Radcu alebo sa radšej prikláňame ku klamstvám zradcu?