oznamy

Ježiš s apoštolmi zopakoval zázračný rybolov. Povoláva svojho nástupcu nie podľa schopností, ale podľa lásky. Toto je jedinečný – Boží – spôsob jednania s ľuďmi. Nás sa tiež pýta, či ho máme radi a má pre nás výzvu: „Poď za mnou!“ Čo mu dnes odpovieme?

Ty veríš vo vzkriesenie? Možno sa stále trochu čudujeme Tomášovej nevere a jeho podmienkam. Nie sme mu však podobní? Aké máme podmienky k tomu, aby sme uverili a vyznali: “Pán môj a Boh môj.”

Prázdny Ježišov hrob je akoby brána do Neba otvorená dokorán. Nezáleží, či k nej pribehneme ako prví. Dôležité je, aby sme uverili – nie však iba trochu, či na chvíľu, ale hlboko a natrvalo.

Presne takí sme, raz kričíme: „Hossanna!“ a inokedy: „Ukrižuj ho!“. Ak nás Boh uzdravuje, tak sme „presvedčení“ kresťania, v opačnom prípade sa skryjeme, bojkotujeme, či dokonca bojujeme proti Nemu. Ale práve toto je okamih na osobný rast vo viere – vtedy, keď sú problémy, sa vzťahy môžu prehĺbiť – záleží od toho, či počúvneme kikiríkajúceho … [Čítať ďalej…]

Kamene v našich rukách nám často bránia v tom, aby sme mohli svojim blížnym podať ruku a objať ich. Teóriu o odpúšťaní poznáme. Keď však príde na lámanie chleba, máme často problém prekročiť svoje ego a vychodené chodníčky. Ježiš aj nás vyzýva, aby sme prehodnotili svoje postoje a lásku prejavovali skutkami.

Čas sú peniaze, ale peniaze nie sú čas. Márnotratný syn nepremárnil iba majetok, ale najmä vzácny čas, vzťahy a dôveru. Po páde až na dno sa dokázal kajať, aby sa zachránil. Nehľadal vinníkov, ale priznal otcovi svoju chybu. Dokážeme to konečne aj my? Boh nás už čaká.

Možno ste sa aj vy prichytili pri hľadaní vinníka. Na neho chceme poukázať prstom a seba postaviť mimo obvinenia. Takto to ale nefunguje. Ježiš nás cez každodenné udalosti ešte viac vyzýva nielen k pôstu, ale predovšetkým k pokániu – On chce obrátenie nášho života, nie hľadanie vinníkov. Počúvneme ho konečne?

Ak si Boží Syn… Teraz však počujeme od Boha Otca, kto je Ježiš a ďalší odkaz je pre nás osobne – máme ho počúvať, nie pokúšať. Čo my vravíme Ježišovi?

Diabol pokúša Ježiša v okamihu, keď je najviac telesne slabý a ponúka mu samé dobré veci, dokonca sa odvoláva na Písmo. Ak si trúfol pokúšať Božieho Syna, nám sa isto nevyhne. Vnímame tieto nástrahy? Dokážeme rozpoznať zlo aj keď je “pekne zabalené”? Skúsme vnímať veci Božou optikou, aby sme dokázali odolať týmto skúškam.

Centrum kresťanstva a súčasne “kľúč” k obráteniu hriešnikov – milovať nielen blížneho, ale aj nepriateľa. Z ľudského pohľadu takmer nemožné. Ak je však v každom človeku Boží duch, tak je výzva úplne opodstatnená.