oznamy

Mnohí ste už dávno skončili formáciu v škole. Ježiš nám však dáva Učiteľa, ktorý nás naučí viac, ako si vieme predstaviť. Podľa svätého Serafima Sarovského je dokonca cieľom kresťanského života získanie Ducha Svätého. Modlitba je to, čo Ho najviac priťahuje. Neváhajme a začnime osobnou modlitbou.

Svet sa točí okolo novoty – nové správy, auto, byt, telefón,… Ježiš má pre nás ale oveľa väčšiu novinku – prikázanie lásky. Ak ho naplníme, tak Boh bude aj cez nás oslávený.

Neviem, či si to uvedomujeme, ale Ježiš mení pohľad na autoritu – tou je totiž ten, ktorý slúži. Talenty, ktoré sme dostali, máme dávať do služby iným. Pre autority to platí dvojnásobne. Dokážeme rozoznať skutočné autority od tých papierových? Vieme byť aj my autoritou? Ako si ju získavame?

Ježiš s apoštolmi zopakoval zázračný rybolov. Povoláva svojho nástupcu nie podľa schopností, ale podľa lásky. Toto je jedinečný – Boží – spôsob jednania s ľuďmi. Nás sa tiež pýta, či ho máme radi a má pre nás výzvu: „Poď za mnou!“ Čo mu dnes odpovieme?

Ty veríš vo vzkriesenie? Možno sa stále trochu čudujeme Tomášovej nevere a jeho podmienkam. Nie sme mu však podobní? Aké máme podmienky k tomu, aby sme uverili a vyznali: “Pán môj a Boh môj.”

Prázdny Ježišov hrob je akoby brána do Neba otvorená dokorán. Nezáleží, či k nej pribehneme ako prví. Dôležité je, aby sme uverili – nie však iba trochu, či na chvíľu, ale hlboko a natrvalo.

Presne takí sme, raz kričíme: „Hossanna!“ a inokedy: „Ukrižuj ho!“. Ak nás Boh uzdravuje, tak sme „presvedčení“ kresťania, v opačnom prípade sa skryjeme, bojkotujeme, či dokonca bojujeme proti Nemu. Ale práve toto je okamih na osobný rast vo viere – vtedy, keď sú problémy, sa vzťahy môžu prehĺbiť – záleží od toho, či počúvneme kikiríkajúceho … [Čítať ďalej…]

Kamene v našich rukách nám často bránia v tom, aby sme mohli svojim blížnym podať ruku a objať ich. Teóriu o odpúšťaní poznáme. Keď však príde na lámanie chleba, máme často problém prekročiť svoje ego a vychodené chodníčky. Ježiš aj nás vyzýva, aby sme prehodnotili svoje postoje a lásku prejavovali skutkami.

Čas sú peniaze, ale peniaze nie sú čas. Márnotratný syn nepremárnil iba majetok, ale najmä vzácny čas, vzťahy a dôveru. Po páde až na dno sa dokázal kajať, aby sa zachránil. Nehľadal vinníkov, ale priznal otcovi svoju chybu. Dokážeme to konečne aj my? Boh nás už čaká.

Možno ste sa aj vy prichytili pri hľadaní vinníka. Na neho chceme poukázať prstom a seba postaviť mimo obvinenia. Takto to ale nefunguje. Ježiš nás cez každodenné udalosti ešte viac vyzýva nielen k pôstu, ale predovšetkým k pokániu – On chce obrátenie nášho života, nie hľadanie vinníkov. Počúvneme ho konečne?