Zachej, aby aspoň videl Ježiša, vyliezol na strom. Takmer minimálna aktivita, ale úprimná. Aká je tá naša aktivita? Chceme Ježiša vidieť alebo sa pred ním skrývame? Nebojíme sa toho, že sa aj k nám pozve k stolu? Čo by sme mu ponúkli?
Ježiš nám ukazuje na dve možné životné cesty: cesta pýchy alebo pokory. Buď budeme chváliť seba alebo Boha. Nezabúdajme, že Jeho môžeme nachádzať aj v ľuďoch, ktorých môžeme povzbudzovať a chváliť. Koho chválime my?
Proste a dostanete. Ale aj Boh nás o niečo prosí. O to, aby našiel na zemi vieru, keď príde. Čo by našiel u nás dnes? Rozdelenie? Strach? Vlažnosť? Nadradenosť? Alebo živé odvážne slúžiace spoločenstvo?
Čo z nás musí ešte odpadnúť, aby sme priznali pred Bohom, že sme malomocní? Pred Ním sa neskryjeme. On na nás presne vidí to, čo potrebujeme uzdraviť. Voláme na Neho alebo svoje rany skrývame, podobne, ako to robia mnohí malomocní v rannom štádiu?
Aká veľká je naša viera? Tak, ako je veľká naša láska. Nie však iba k tým, ktorí nám “mastia bruchá”. Apoštoli si pre seba pýtali to najdôležitejšie – väčšiu vieru, aby mali aj väčšiu lásku. Čo si my pýtame od Boha?
Dnes, ako nikdy predtým, žijeme v predstave, že čokoľvek môžeme vrátiť späť – krok na počítači, tovar v predajni, dokonca manželského partnera,… boháč z podobenstva sa o to tiež pokúšal. (Lk 16, 19-31) Život a jeho (ne)naplnenie však už nevrátime.
A kde je Boh, keď máme toľko chudobných a biednych? A Boh sa možno pýta: “Kde je Adam?” Veď človeku zveril vládu na Zemi. Bude žiadať odpočet, a nie hocaký – On totiž vidí do našich sŕdc. Pamätáme na to?
Panna Mária má veľa superlatívov. Pri jej bolestiach môžeme vyzdvihnúť dnes práve vytrvalosť a vernosť. Z milostiplnej sa stáva aj bolestiplná. Obe vlastnosti jej však zostávajú súčasne – to je kľúč k svätosti. Dokážeme aj my zostať milostiví, či láskaví aj vtedy, keď strádame, či trpíme?
Určite z článkov o zdravej výžive poznáte heslo: “Ste tým, čo jete.” V duchovnej oblasti platí úplne to isté. Čím kŕmime svojho ducha, tým sa stávame a to aj dávame iným. Akú duchovnú stravu prijímame?
Ak staviame dom, zrazu sa z nás stanú odborníci na stavby, podobne sme futbalisti, ak sledujeme šport. Ale aj náš život je stavba. Základ možno už máme – je na nás, či zmobilizujeme sily a stavbu aj “dokončíme”. Máme vôbec záujem aktívne budovať svoj život?