Author: Peter Sladeček

Ak existuje Boh, tak… nie je vám to povedomé? Dokonca sám Ježiš nás vyzýva, aby sme aspoň tým skutkom verili. Akým? Nielen tým biblickým z dávnej minulosti. Boh mocne pôsobí aj dnes – ak však neotvoríme svoje srdce, tak ani oči ani uši nám nepostačia.

Moje ovce počúvajú môj hlas, vraví Ježiš. My tých hlasov denne počujeme viac než dosť. Ktorý z nich si berieme k srdcu? Je to hlas, ktorý nám napĺňa bruchá alebo ducha?

Ako to, že ho vlastní nespoznali? Ako to, že ho Židia ukrižovali? Ako to…? Ježiš nám odpovedá: “Nechápaví a ťarbaví srdcom.” Teda nie rozumom, ale SRDCOM. Boh chce zmenu nie nášho rozumu, ale nášho srdca. Len tak Ho môžeme bezpečne spoznať tu a teraz.

“Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.” Asi takto by sa dalo charakterizovať naše váhanie úplnému odovzdaniu sa do Božej náruče, aby sme mohli spolu s Tomášom zvolať: “Pán môj a Boh môj.” Skúsme teda nájsť spôsob, ako svoju vieru prehĺbiť a odovzdať ďalej.

Ako radi sa staviame na stranu víťazov. Aj s Ježišom sme najradšej, keď je už “po všetkom” – oslávený. Ale bez krížovej cesty niet ani tej večnej cesty. Nezabudnime, že nášmu vykúpeniu predchádzalo neuveriteľné utrpenie toho, ktorého poslal samotný Boh Otec. Celý život nám možno nestačí na to, aby sme to pochopili.

Najskôr “Hosanna!” a potom “Ukrižuj ho!” Právom odsudzujeme konanie davu v Jeruzaleme, ale nekonáme voči ľuďom a Bohu podobne?

Ja Som Cesta, Pravda, Život, Ja Som Vzkriesenie a Život… Tam, kde je náš Boh, je život – on však pozýva predovšetkým k večnému životu. Niekedy však potrebujeme odvaliť kameň – nie však na hrobe, ale na našom srdci. Máme na to dôveru a odvahu?

Ako to, že Boh obdaril toho človeka toľkým požehnaním (a mňa nie)? Možno toto farizeji závideli Ježišovi. Paradoxne ten, čo bol slepý, nás priamo vedie k Bohu – tí ostatní sa všemožne vykrúcali, len aby nemuseli otvorene svedčiť. A čo my? Vieme vyznať otvorene, že Ježiš je Mesiáš?