Author: Marian Jasenovec

Kto je pravý pastier? Ktoré je to správne spoločenstvo? Ježiš nielen pritiahol k sebe “ovečky”, ale svojich nasledovníkov vyučoval, aby dosiahli nebeské kráľovstvo. Čomu nás “vyučujú” naše novodobé “idoly”?

Čo je hlavnou úlohou kňazov? Charita, budovanie, … či sociálna práca? Ježiš apoštolom dnes dáva zvláštnu moc – vyháňať zlých duchov. Možno aj preto oni na nich tak útočia.

Opäť je to viera, ktorá nám bráni k prístupu k Bohu, alebo nás k nemu doslova katapultuje. Nemáme sa teda pýtať prečo sa Boh neprejavuje, ale ako mu my v tom bránime.

Dvanásť ročná choroba odstránená a dvanásť ročná dievčina vzkriesená. Obe udalosti predchádzala silná viera – v prvom prípade chorého, v druhom blízkeho. Ako ju však získať? Nenechať sa odradiť ani davom, ani stavom.

„Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ Aj my sme na pomyselnom mori, na ktorom sme však búrku vyvolali sami. Čo sa ešte musí stať, aby sme toto zvolali na Ježiša?

Človek hodí semeno do zeme a spí; a ono rastie a on ani o tom nevie – máme azda byť ľahostajní, či nečinní? Veď to by sme boli “leniví sluhovia”. Máme zasievať Božie slovo, ale nezabudnúť dať priestor Bohu, inak to už nebude budovanie Božieho kráľovstva, ale ľudského.

Pokušiteľ sa plazí v prachu zeme a Spasiteľ bude vyzdvihnutý od zeme. Kam upierame svoj zrak a sluch? Koho rady počúvame? Sú to slová pozdvihujúce k nebu alebo sa necháme zatláčať do prachu a špiny?

Aj Ježiš sa vedel nahnevať. Dôvod musel byť vážny – zaslepenosť nášho srdca. Vidíme, počujeme, cítime pravdu, ale nechceme ju prijať. Máme totiž tú našu “pravdu”. Nestrkáme aj my hlavu do piesku zoči voči Pravde, lebo by ohrozila tú našu “pravdu”?

Daná mi je všetka moc, hovorí Ježiš, no všetky národy chce získať učením, teda nie silou. Aká forma evanjelizácie je nám bližšia? Učíme sa, aby sme mohli aj my vyučovať?